Markétu stretlo vyhorenie dvakrát: prílišná náročnosť na seba a na svoje okolie nie je zdravé

Cesta do múzea

Markéta v múzeu pracovala najskôr ako brigádnik počas vysokej školy. Po skončení školy sa tam zamestnala. Práca ako taká jej učarovala. Pociťovala veľkú potrebu zmeniť predstavu väčšiny ľudí o múzeu ako starej zaprášenej inštitúcii plnej živých múmií a skamenelín, kde sa nič nehýbe, a nikto nič nerobí.

Zabezpečovala výstavy – od produkcie po PR a marketing. Mala pocit, že nemôže skončiť len tak o 18:00, veď toho bolo toľko, čo sa muselo spraviť tu a teraz. Bola v jednom kolobehu a nechcela zostať na mieste. Poháňali ju aj kolegovia, ktorí boli tiež podobne zanietení.

„Chceli sme jednoducho zmeniť vnímanie múzea v očiach verejnosti. Chceli sme ukázať ľuďom a návštevníkom, že zážitok z poznania, ktoré im múzeum môže dať, je úžasný.“